21. novembra 2011

Cestopis - Ako sme k „ anjelom“ na vandrovku išli

Mesto Anjelov, Nový Eden, Nový Jeruzalem, Lotosová krajina, Nový Babylon... to všetko boli mená pre El Pueblo de Nuestra Seňora la Reina de los Ángeles de la Porciúncula, mesta známejšieho pod menom Los Ángeles teda LA.
Chyťme teda čarovné prútiky a čáry máry prenesme sa vzdušnou čiarou Bratislava - LA. Hrdinami tohto príbehu sme my, členovia tanečnej skupiny Čarovné ostrohy.

Niekedy pred dňom D
Zvoní mi telefón. Na displeji svieti zahraničné číslo. Odpovedám. Do ucha sa mi ozve poameričtená španielčina. Pozýva nás ako špeciálnych hostí, vystupovať do LA. Pre istotu sa ešte uistím, či ide o rovnaké mesto. „Los Angeles?“ – spýtam sa hlasu neveriacky. To mesto bola méta, o ktorú sme sa s choreografom Petrom Živnerom už dávno snažili. Bola to pravda! Budeme na festivale v USA zastupovať kultúru Európy. Jupííí!!!! Chytila som diár a začala si zapisovať podrobnosti. Na prípravu nám ostávali 3 mesiace.

Deň D
Bienvenido a Los Ángeles! – víta nás po strastiplnej 18 hodinovej ceste, nápis na letisku LAX International. Už dávno neplatí, že kto chce do LA, musí vedieť po anglicky. Aj v auto požičovni to na nás vo svojej rodnej reči skúšal Peruánec s tvárou Enrique Iglesiasa. Popri reči sa mierne pohupoval v bokoch a v pauzách medzi jednotlivými slovami, špúlil pery. Stretli sme prvého z mnohých čakateľov na kariéru hviezdy. A to sme ešte ani poriadne neprekročili prah mesta! Kým však on čakal na svoju príležitosť a zjavenie sa toho správneho producenta, naše ciele boli skromnejšie: prenajať si novučičký 9 miestny Dodge.

Deň 1

Aby sme toho stihli čo najviac, vyrážame za zážitkami už skoro poobede. Našu štvrť Lawndale opúšťame na lačno a v nádeji, že sa čochvíľa výborne najeme niekde v reštaurácií s výhľadom na Hollywood. Po dvoch hodinách sa náš Dodge však ešte stále motá spleťou nikdy nekončiacich diaľnic. Los Angeles je ozajstný cestný obor s veľkými šesť prúdovými diaľnicami. V lačných žalúdkoch nám škvŕka, navigácia GPS nás mätie. Obhrýzame si prsty . Keď konečne nájdeme správny smer k nápisu Hollywood, už je doba pokročilá. Tieto jednoduché plechové písmenká v skalách nad mestom, ktoré už roky fascinujú ľudí, vznikli pôvodne ako obyčajný pútač realitnej kancelárie. Keď mesto potrebovalo predať pozemky na hollywoodskych kopcoch, vymysleli tento spôsob privábenia kupcov. Nápis svoj účel splnil, filmoví herci si tam postavili rezidencie. A my sme sa rozhodli postaviť tam svoje tanečnice a spraviť si fotku, ktorú nám na Slovensku budú všetci závidieť. Hnaní predstavou o blednúcich tvárach našich závistlivých kamarátov, sme započali výstup na vrch Hollywood Hill. Vychádzka k symbolu filmového sveta je pomerne strmá a namiesto červeného koberca, pokrytá prašnou pôdou. Keď sa človek vyštverá a získa vytúženú fotku, naskytne sa mu krásny výhľad na mesto. Slnko však pomaly zapadalo a tak na dlhé rozjímanie nebolo času. Rýchlo cvak, cvak, zvečniť upachtené, šťastné tváre a ide sa na Chodník slávy!

Chodník slávy - Najväčšia tlačenica je pred - ako inak- hviezdou Michaela Jacksona. Ľudia si pri nej fotia svoje plyšáky, nohy, aj chlpy na rukách a to ešte netušia, že o niekoľko minút sa ocitnú zoči voči nesmrteľnému „kráľovi“. Chodník, na ktorom sa ešte pred chvíľkou kŕčovito pózovali, sa len tak hmýri kópiami Večne živého. Michael sa tam vyskytuje vo všetkých možných variáciách. Jacko ako vyžratý šesťdesiatnik, King of pop s vyšúchanými topánkami a záplatou na nohaviciach, Michael s prefarbenými vlasmi a botoxovými perami, Jackson vo veľkosti XXL aj trpaslíčieho vzrastu a nechýba ani Michael Jackson s opicou na pleci a hadom okolo stehien. Panoptikum čudákov s jasným cieľom: Byť ako Michael a predviesť na hviezdnom chodníku tú najlepšiu mesačnú chôdzu. Chvíľu sme neveriacky sledovali týchto absurdných tanečníkov a od hrôzy sa nám valašky vo vreckách otvárali. No zrazu sa v dave falošných Jacksonov objavila ďalšia známa tvár. Sex symbol, hrdina nejednej steny dievčenskej izby. Ak by si Tom Cruise za fotku s ním nevypýtal dolár, dala by som ruku do umelého hollywoodskeho ohňa za to, že som stretla originál a nie jeho kópiu. Mal dokonale biele zuby, dobre ušitý kostým a na očiach drahé Ray Bany. Na Toma sa hral len kúsok od centra scientologickej cirkvy, ktorej je tento hollywoodsky herec horlivým propagátorom. Zlé jazyky zo zákulisia tvrdia, že božský Tom je gay a žije so zakladateľom tejto cirkvi. Jeho manželka Katie Holmes, by si tak nepochybne zaslúžila cenu pre najlepšiu herečku v reality show. A naši chlapci by si zaslúžili cenu za štedrosť! Vybrali totiž doláre a prispeli nám na fotku s akože idolom Tomom. Predtým, než sme sa pobrali na výživný hamburger, sme na okraj chodníka nakreslili kriedou svoju hviezdu. Ak tam modrá kresba a nápis Čarovné ostrohy ešte stále svietia, je to neklamný dôkaz, že umývači ulíc na chodník slávy nechodia.

Deň 2

Je to náš predposledný voľný deň pred šnúrou vystúpení v LA- Pomona. Opúšťame teplo raňajšej hotelovej kávy a vydávame sa na diaľnicu. Štatistiky hovoria, že Los Angeles je mesto s najväčším počtom áut. Vraj na 17 miliónov obyvateľov, je až 38 miliónov jazdiacich mašín. A možno aj preto sú autobusy, jazdiace podľa fiktívneho rozvrhu, plné len tých najzúfalejších cestujúcich: Filipínskych upratovačiek, sfetovaných dílerov či potetovaných černošských bitkárov. Po dvoch hodinách pomalého napredovania pomedzi autá sme sa konečne priblížili ku vchodu Universal studios – najväčšej prechádzke filmovým svetom na svete.
Universal studios- Ak sme ešte mali naivné predstavy o autentickosti nakrúcania, v tomto priestore, sme o ne prišli. Zaviedol nás do zákulisia notoricky známych amerických seriálov. Neviem, či sme potrebovali vedieť, že ulica Wisteria Lane zo Zúfalých manželiek, je v skutočnosti len chodba štúdia, že park a Melindine starožitníctvo zo seriálu Stratené duše sú krásne urobené kulisy zo sadrokartónu alebo že žralok z Čelustí je v skutočnosti neškodná a krpatá mechanická bábka, ktorá sa navyše dosť často zasekáva a kazí.
V očakávaní nových odhalení sme si sadli do neškodne vyzerajúceho vláčika, ktorý nás mal previezť celým areálom tejto fabriky na sny. Fasovali sme 3D okuliare, dva krát väčšie ako naše tváre, a so zapnutými fotoaparátmi čakali na snímky, ktoré si raz budú prezerať budúce generácie. Vlak sa pohol a my sme sa ocitli v tuneli, atakovaní veľkými 3D dinosaurami a zúrivým King Kongom. Virtuálnymi rukami sácal do nášho nevirtuálneho vláčika. Ten sa hýbal zo strany na stranu, akoby sa chcel zbaviť svojho nákladu. Trik zafungoval a my sme na potešenie všetkých pracovníkov, vrieskali ako o dušu. A potom nám „zahrali“ vytopenie metra, ocitli sme sa v simulovanej záplave westernovského mestečka aj uprostred vrakov veľkej leteckej katastrofy. Boli sme udivení aj nadšení, ale keď vláčik zastal pred hostelom z filmu Hitchcocovho Psycho a z otvorených dverí sa na nás vyrútil nepríčetný synáčik s nožom v ruke, začali sme byť aj vystrašení. Strastiplná jazda tmou v pyramíde z filmu Múmia sa vracia či špliechajúce vodopády v priestoroch Jurského parku, boli už len neškodnou čerešničkou na torte nášho výletu. Dokonalé vizuálne zážitky sme zajedli obrovskými kusmi americkej pizze, presladenými donutmi, jablkami v cukrovej poleve a dvojitými porciami cukrovej vaty. S týmito kalorickými bombami v žalúdkoch sme sa vybrali na nákupy na preslávenú Rodeo Drive.

Deň 3

Bolo na čase pozrieť sa na hollywoodskych hercov a ich príbytky zblízka. V búdke s raňajšími novinami sme si za štvrť dolár kúpili mapu, obsahujúcu adresy domov tých najslávnejších ikon. Baby si naniesli na tváre novú vrstvu mejkapu, chalani prečesali ofinky a hor sa na ďalšie pózovanie! Veď kto by sa nechcel pýšiť fotkou strechy rezidencie Leonarda Di Capria, odfotiť sa pred poštovou schránkou režiséra Stevena Spielberga, pochváliť sa pamiatkou na vilu Beckhamovcov alebo zvečniť svoju osobu pred obývačkovým oknom Scarlett Johanson? Niektorí z nás boli šťastní, iní prešťastní.

Pláže
Oceánske pobrežie LA má 35 kilometrov lemovaných pieskovými plážami a malebnými zákutiami prírody.
Venice Beach je časť pláže s najväčším výskytom čudákov, skrachovaných celebrít, budúcich psychopatov aj súčasných bezdomovcov. Keďže klíma v LA je celoročne veľmi príjemná, v priemere sa pohybuje okolo 28 stupňov, nemajú miestni homelessáci problém so strechou nad hlavou. Svojich niekoľko matracov si rozprestrú na promenáde pozdĺž Venice beach a s kľudom človeka, ktorý už nemôže o nič prísť, očami zakalenými od fajčiva, predávajú svoje nízko nákladové umelecké diela. Podivné koláže Marilyn Monroe v motorkárskom odeve Harley Davidson, portréty rastafariánskeho idola Boba Marleyho na tisícky spôsobov alebo šperky z drôtov, predávajú za dobrovoľný príspevok kupujúceho. Niektorým z nich nechýba pri žobraní ani zmysel pre humor. Malý vrásčitý chlapík s uhrovitou tvárou si pred svoje bezdomovecké „šapitó“ umiestnil ceduľku : “ Podporte ma, chcem byť porno hviezda!“ Chvíľu som zvažovala, či to aj my neskúsime pred nápisom: “Podporte nás, lebo my už hviezdy sme!” Potom som však túto myšlienku zavrhla, Niektorí “dobroprajní” krajania by nepochopili tento druh nadsázky. A načo provokovať spoza oceánu?

Deň 4, 5 a tie nasledujúce

Expo Centro América je najväčšia výstava na území USA. Naše pódium sa nachádzalo v epicentre diania. Denne okolo neho prešlo niečo vyše milióna Američanov. Museli sme tancovať ako o dušu. Diváci dovtedy zvyknutí na latinoamerické spevy a karibské tanečnice kyprých tvarov, zažili menší šok. Nečakane a bez akéhokoľvek varovania sa na javisko vyrútili piati statní Slováci v detvianskych krojoch. Vzduchom si hádzali valašky, cifrovali v krpcoch, zaznela fujara a zo zákulisia sa „vyrojili“ štíhle slovanské dievčatá. Z jednej diváckej lavičky sa ozvalo: „What the fuck?!“ Detvu striedal Goral a následne Myjava, medzitým rýchle prevleky. Akoby si dianie na javisku niekto zrýchlene prehrával. Diváci stíchli, mnohí z nich prestali sŕkať svoje 5 litrové coca- coly. A keď si niektorý úspešne natlačil do úst zvyšky hranolčekov, ktoré držal v rukách, zaznel potlesk.
A ten sa po predstavení zmenil na standing ovation.
Sme radi, že sme zaujali. Mňa však viac ako standing ovation publika, potešila veta staršieho manželského páru, bývalých profesionálnych tanečníkov.
Prišli ku mne a s pokorou typickou pre veľkých umelcov povedali: „ Decká, vy patríte na divadelné javiská. Nabudúce choďte na Broadway!“

Teta a ujo, sľubujeme!
Jana Majorová