1. decembra 2012

Žiadosti o ruku a tanečníci v nepriestrelných vestách

Napísali o nás.....
Tanečno umelecká skupina Čarovné ostrohy sa vrátili z veľmi nebezpečného turné. Vystupovali pre ministrov, veľvyslancov a predstaviteľov cirkvi v rizikovej oblasti, v libanonskom Bejrúte.

Počas pobytu mali k dispozícií nepriestrelné vesty. Žiadna zablúdená guľka zo susednej vojnou zmietanej Sýrie však na nich našťastie nepadla. Jediný rachot, ktorý zažili, bol neutíchajúci aplauz obecenstva. Po vystúpení na pôde koncertnej haly Americkej univerzity v Bejrute bol o ich autogram veľký záujem. „ Po predstavení sme asi hodinu stáli v obkľúčení fotografov a miestnych šuhajov, ktorým som neraz musel vysvetľovať, že moje tanečnice sa za nich vydávať naozaj nebudú a že tie úsmevy a vyhrnuté sukne, boli len súčasťou choreografie.“ - komentuje situáciu umelecký vedúci skupiny Peter Živner.  Ostrohy predviedli jedinečný, doposiaľ nikde nepremiérovaný program, v ktorom spojili modernú hudbu a folklórne prvky. Klasické vyšívané košele doplnili súčasnými odevmi, chlapčenské čapáše striedali s elektro buggie prvkami a točkami  na hlave. Svetová premiéra tohto jedinečného nápadu dopadla podľa slovenského veľvyslanca v Libanone Ivana Surkoša, ktorý celý event zastrešoval, na jednotku.
„Program bol postavený na kontrastoch. Chcel som ukázať, že aj zjavne nespojiteľné veci sa dajú spájať a vytvoria komplexný, estetický prvok. Je to taká moja reakcia na miestnu situáciu. Táto cesta bola pre nás výzvou, keďže správy o nepokojoch v Bejrúte i susedných štátoch, nám nahnali strach. Hneď po príchode do krajiny sme boli oboznámení aj s plánom evakuácie. V prípade ostreľovania mesta nás v prístave čakala loď, pripravená odplaviť nás na Cyprus“ - vysvetľuje Živner a na otázku ako sa im tancovalo, vtipne odpovedal: „No ako asi? Tancovali sme ako o život.“

4. októbra 2012

Po stopách Čarovných ostrôh


História Čarovných ostrôh (publikované v časopise Folklór - október 2012)


 Na začiatku boli dvaja
Vždy to tak býva...dvaja je viac ako jeden. Vedel to aj sólista Lúčnice Peter Živner keď v roku 2004 založil so svojou vtedajšou priateľkou tanečné duo Čarovné ostrohy. Začínali, tak ako to v začiatkoch býva, vystúpeniami na lodiach a  súkromných oslavách. Keď sa však ponuky začali množiť, pochopil, že hoci na javisku dokáže robiť zázraky, naklonovať sa nevie a rozhodol sa Ostrohy rozšíriť o ďalších tanečníkov. Väčšinou šlo o  študentov VŠMU alebo odchovancov iných súborov, ktorých si vytipoval na rôznych vystúpeniach.

„Bol som malý, neposedný a stále som poskakoval. Tie prvé dve charakteristiky mám dodnes“- smeje sa Peter Živner keď sa ho pýtam ako sa k tancu vôbec dostal. Celé detstvo trávil v detskom folklórnom súbore a neskôr jedno desaťročie v Lúčnici. Ako malý chlapec tanec spočiatku neznášal, no neskôr pochopil, aké dovtedy nepoznané výhody v sebe skrýva výskyt medzi toľkými dievčatami. A paralelne s týmto zistením sa začala aj jeho láska k tancu. Lúčnici ostal verný aj počas vysokoškolských štúdií na stavebnej fakulte. Popritom učil v niekoľkých súboroch tancovať deti. Zistil, že ho baví tance aj vytvárať. Po obdržaní diplomu zo statiky, sa preto vrhol aj na štúdium tanečného umenia – pedagogike ľudového tanca. A to bolo už aj obdobie pozvoľného vzniku Čarovných ostrôh. Súboru, ktorý má momentálne 20 členov, jednu skúšobňu, dvoch manažérov a 9 miest vo veľkom nákladnom mikrobuse.

Úspech sa neodpúšťa
Netrvalo dlho a Čarovné ostrohy vystrelili ako kométa a na nebi slovenského folklóru žiaria už osem rokov. Mnohí ich nenávidia, mnohí milujú. Nikoho však nenechávajú ľahostajným. Ako hovorí Živner, za ich úspechom je tvrdá drina (nepoznajú letné prázdniny ani sviatky) a tance, ktoré sú spradené do choreografií tak, aby uspokojili náročného, moderného diváka. „V 21. storočí už všetky druhy tancov pokročili. Aj folklór sa musí otvoriť mladým divákom, pohnúť sa,  aby ho prijali za svoju kultúru. Vnímanie súčasných mladých ľudí je úplne iné ako bolo v ich veku to naše.  Žijú v rýchlej dobe, sú obklopení mnohými vplyvmi. Snažím sa to chápať, preto som vo svojich tancoch tanečné prvky niekoľkonásobne zrýchlil. A ako čas ukázal, dobre som spravil! Aj vďaka zmodernizovaným choreografiám postúpil folklór ako jediný tanečný štýl vôbec, do Superfinále televíznej súťaže Talentmánia v roku 2010. Skončili sme v prvej šestke a to sa nepodarilo žiadnym iným tanečným skupinám. Až keď sa človek vyberie komerčnejšou cestou zistí o koľkých kamarátov z prostredia folklóru, prišiel. Otočili sa mi chrbtom nielen moji pedagógovia, čo ma nesmierne mrzí, ale aj mnohí bývalí spolu tanečníci. Vyčítali mi, že przním folklór a že netancujeme v čižmách ale v tanečných teniskách. Asi nepochopili, že tance boli postavené pre dynamickú televíznu show, ktorá mala za cieľ najmä baviť. Zaujať komerčného televízneho diváka.“

Rok 2011 bol  naozaj plodný rok .Veľa cestovali a tvorili s  renomovanými umelcami ako Ján Berky Mrenica a jeho Diabolské husle, Michal Červienka, Cigánski diabli, operná superstar José Cura. So španielskou flamenco tanečnicou Bettinou Castaňo pripravili koncert, v ktorom sa prvý krát spojilo flamenco a slovenské ľudové tance. Otvárali vo svete výstavy, kasína, boli headlinermi festivalov a dokonca aj úvodným číslom na otváraní  Majstrovstiev sveta v hokeji. Na konkurzy do Ostrôh sa hlásili noví tanečníci, ostrieľaní borci aj neokrôchané diamanty z ulice. A keď si Ostrohy mysleli, ich zásobáreň šancí je už vystrieľaná, vtedy zrazu zazvonil telefón.

Amerika

Američan so silným španielskym prízvukom niečo vzrušene artikuloval do sluchátka. Aj napriek tomu trvalo istý čas, kým sa mu dalo rozumieť. Nie, nebol to slávny hľadač talentov a televízny porotca Jaro Slávik, no tiež ponúkal angažmán do Las Vegas. Ten pán nebol nik iný ako George, kultúrny poradca v hotely Ceasar´s palace. Oslovil súbor na základe DVD, ktoré rozoslali. Oceňoval najmä to, že ide o multižánrových tanečníkov, ktorí zatancujú nielen folklór ale aj moderné tance, prípadne tango. Problém nastal pri určovaní dĺžky pobytu. Ročné angažmán bolo nemysliteľné pre členov amatérskeho súboru. Tak si niektorí z nich zbalili kufre, vzali na plecia fujary, na nohy ostrohy a vypravili sa za veľkú mláku.
V USA sa to všetko začalo vystúpením  na festivale v Los Angeles. Denne tri predstavenia v obrovských horúčavách, pred obéznymi Američanmi, ktorí mal plné ruky hamburgerov a opekaných hranolčekov. Jedlu sa nevenovali len vtedy, keď tlieskali a to bolo vždy...takže ostali hladní. Farebné slovenské kroje, cvendžiace ostrohy, krátke spodničky dievčat a prirodzený slovenský šarm zaujali viac než  americké jedlo. Z tanečníkov na konci dňa lial zaslúžený pot. Po troj dňovom tanečnom maratóne sa presunuli do Las Vegas kde im robil spoločnosť dvojník Gene Kellyho a hispánsky manažér George. Prisľúbil im zaujímavý honorár aj „zanedbateľné“ štyri vystúpenia denne. Mesto bolo síce lákavé a vidina úspechu motala hlavu, no Peter Živner sa rozhodol ostať pri zemi a vrátiť sa na slovenskú hrudu. Napríklad aj na tú očovskú...

Očovská hruda 2012
Otvárací večer IX. Ročníka festivalu Očovská hruda, sa konal pod režisérskou taktovkou P. Živnera. Do programu „Čaro v srdci“ prizval miestnych fujaristov, ženský spevácky zbor aj folklórnu skupinu Očovan. Zrodil sa tak bezmála  dvojhodinový tanečný program, prehliadka tancov zo všetkých regiónov Slovenska. Ukončila ho  moderná rytmická šou. Nechýbal skvelý hudobný doprovod v osobe primáša Viliama Didiáša a jeho výborných hudobníkov, ani energické čapáše, ktorými sa Ostrohy preslávili a ktoré musia na každom vystúpení niekoľko krát  na žiadosť publika opakovať. Očovskí amfiteáter bol zaplnení milovníkmi folklóru, ktorým neprekážala ani nočná zima. Zabalení dekami, chlipkajúc životodarný  alkohol  sa v samom srdci Slovenska a kolíske folklóru  presvedčili o tom, že aj v Bratislave sa dá robiť kvalitný folklór...aj keď nie úplne autentický.

Majetok kráľovnej v ohrození...
...písali všetky noviny počas Olympijských hier v Londýne. Na prestížnej londýnskej ulici Pall Mall stojí historická budova Riaditeľov patriaca anglickej kráľovskej rodine Windsorovcov.. Počas konania hier slúžila práve táto budova pre slovenských VIP hostí. A kde sú dôležití hostia, tam musí byť aj zábava na úrovni. Čarovné ostrohy dostali ponuku, aká sa neodmieta: tancovať a očariť všetkých dôležitých ľudí, ktorí tam prídu.
Naškrobili si teda košele, vybrúsili ostrohy, zmotali stužky.. .A hor sa dobyť Anglicko!  „Dúfal som, že sa stretnem s panovníčkou.  Mrzí ma, že sa nám stretnutie tohto druhu nepodarilo. Túžil som sa  stretnúť s ozajstnou kráľovnou, lebo zatiaľ poznám len tie zo súťaží Miss, na ktorých tancujeme. Nevadí, snáď sa tej chvíle ešte dočkám.“ dúfa Živner, ktorý spravil kráľovské gesto aspoň pre svoje tanečnice. Pod značkou Čarovné ostrohy im dal vyrobiť vôňu s názvom Provocative. Ostrohy sú tak jediná tanečná skupina, ktorá vonia vlastným parfumom.

Dosky čo znamenajú svet
Na divadelné dosky sa Ostrohy postavili prvý krát v muzikály Mlyny, pri ktorom sa stretli s choreografom Jaroslavom Moravčíkom. Do jeho rúk sa zverili ešte dva krát. Pri opere Svätopluk skladateľa Eugena Suchoňa a operety svetoznámeho Johanna Straussa Netopier. Na obdobia javiskových produkcií si Živner spomína takto: „Som rád, že nám osud privial do cesty Jarka Moravčíka. Veľmi dobre sa nám s ním robí. Máme spoločné vnímanie tanca a niektoré prvky jeho choreografií u nás pretrvávajú, na rozdiel od samotných muzikálov, dodnes.“ Netopier v súčasnej podobe, bude mať svoj „divadelný pohreb“ už v októbri, keďže nové vedenie Národného divadla sa rozhodlo šetriť a zdecimovať počet umelcov vo svojich produkciách. A ako motivuje svojich tanečníkov Živner? Pociťujú krízu aj Ostrohy? „Tanečníci dostávajú motivačnú odmenu. Sme amatérsky súbor, mnohí sú zamestnaní, no aj tak si myslím, že peniaze sú dôležitým motivačným faktorom. Podriadiť svoj život tancu, môžu len takí blázni ako ja. Takí,  ktorí aj ten posledný zarobený groš a prvú myšlienku dňa, venujú tancu.“

Libanon a  iné potulky svetom
O dynamické predstavenia Ostrôh je záujem po celom svete. Aj preto sa stali najlepším vývozným artiklom Slovenska. Na jeseň ich čaká cesta do exotického Libanonu, kde budú mať niekoľkohodinový koncert s multižánrovou speváčkou Sisou Sklovskou. Ich spoločné vystúpenie si objednali bohatí miestni obchodníci, ktorých zaujala krása slovenských dievčat a rýchlosť nôh slovenských junákov. Ako sa na toto predstavenie pripravujú?: „ Okrem tvrdých tréningov, ktoré máme tri krát do týždňa, niekedy každý deň, musím do Libanonu pripraviť ešte jednu  špeciálnu vec. Zohnať blonďaté parochne! Organizátori podujatia z americko- slovenskej nadácie + 421 Foundation mi naznačili, že Arabi očakávajú príval blondíniek.. A keďže som maximalista a každú požiadavku sa snažím plniť na 120 percent, nezostáva mi nič iné ako takto „prefarbiť „moje tanečnice a dúfať, že tento bonus ocenia. Či už domáci alebo tanečnice.“

Blonďavým Libanonom sa však šnúra vystúpení nekončí. Už teraz majú zabookované vystúpenia na dňoch slovenskej módy v New Yorku, kde budú nielen tancovať ale aj predvádzať modely slovenských návrhárov. „ Už jednu skúsenosť z predvádzacieho móla máme. Chlapci tanečníci sme robili modelkám garde. Teraz neviem či bolo úmyslom organizátorov pomocou našej prítomnosti ešte viac podčiarknuť krásu modeliek, alebo sme im len prišli ako skvelý tip na živé kulisy. Ešteže vždy tanečníkom zdôrazňujem, aký dôležitý je na javisku výraz. Suverénny, drzí výraz v tvári a energia v pohybe je polovica úspechu. So správnym výrazom sa dá zahrať všetko. Aj kulisa.“ - tvrdí Živner.

Po módnom New Yorku bude na rade pálivé Mexiko. Tam pod záštitou slovenského veľvyslanca predvedú svoje najnovšie kroje (šije ich pre nich slovenská módna návrhárka Mária Štranek) ako aj najnovšie choreografie ľudových tancov na motívy rockových piesní. Znie to ako šialenosť? Nie! Je to odvaha. Snaha priniesť niečo nové. Peter Živner sa nebojí nových vecí a práve odvaha experimentovať je element, ktorý jeho Ostrohám otvára brány do sveta. Alebo ako hovorí :
„Keď sa veľmi chce a tancuje sa srdcom, úspechy sa dostavia samé.“

JANA MAJOROVÁ

31. augusta 2012

Ostrohy na Olympiáde v Londýne/In London... Danceing for the Queen




                                                                                                                                                             



 

24. júla 2012

Čarovné ostrohy chystajú útok na Slovenský dom v Londýne

              Už zostávajú takpovediac hodiny, kedy sa Londýn stane najsledovanejšou metropolou planéty. No nielen športovci sa zlietajú na Britské ostrovy, do Slovenského domu v Londýne mieria aj tanečníci z Čarovných ostrohov, ktorí sľúbili, že samotnú kráľovnú Alžbetu II. postavia svojím tancom do pozoru. Čo vymysleli, aby si ich Anglicko zapamätalo?

               V batožine tanečnej skupiny Čarovné ostrohy, ktorá odlieta do dejiska londýnskej olympiády 25. júla,  sa budú „pašovať“ valašky, široké, ostňami vybíjané opasky, ostrohy a iné nebezpečné predmety.  Mladí tanečníci chystajú útok na prestížny Inštitút riaditeľov v Londýne, jeden z historických klenotov britskej monarchie. „Kráľovná chcela, aby sa v jej priestoroch dialo počas olympiády niečo ´very, very special´, tak sa budeme snažiť jej prianie naplniť do bodky,“ prezradil umelecký šéf súboru Peter Živner. Diplomati, športovci, známe tváre a VIP hostia slovenského olympijského domu sa môžu tešiť na tanečnú anarchiu, v ohrození budú kráľovské lustre za niekoľko miliónov libier, drahé perzské koberce, luxusný porcelán i obrazy s nevyčísliteľnou umeleckou hodnotou.

Súbor Čarovné ostrohy chce v Londýne predviesť to najlepšie, čo sa v energických členoch ukrýva: „Keď tancujeme, sme ako neriadená strela, od našich výskokov sa bude historická budova otriasať v základoch. Ale aby sme neboli za úplných nevychovancov, nacvičujeme si aj pukerlíky, naškrobené správanie a správnu britskú výslovnosť názvu Čarovné ostrohy (Magic Spurs).
Tanečníci sľubujú veľkolepú zábavu, na ktorú bude Londýn i samotný kráľovský dvor na čele s panovníčkou Alžbetou II. ešte dlho spomínať.
Pre členov tanečnej skupiny bude olympiáda v Londýne životnou skúsenosťou a po návrate sa preto chystajú o skúsenostiach a zážitkoch napísať knihu. Vraj názov je už dopredu jasný. „Keďže obdivujem spisovateľa Bohumila Hrabala a jeho román Obsluhoval som anglického kráľa, nazveme ju  Obskakoval som anglickú kráľovnú... A verím, že nebudem ďaleko od pravdy,“ nádeja sa Živner, ktorý sa snaží štylizovať každú tanečnú choreografiu tak, aby zaujala aj súčasného diváka.